Pokračujeme v predstavovaní trénerov Karpatskej mládežníckej hokejovej ligy. Ďalším v poradí je Dmitri GNITKO, tréner HK Partizan Belehrad. Tak ako jeho tím, aj on je nováčikom v našej súťaží...

Ako si spomínaš na svoje hokejové začiatky? Kto ťa priviedol k hokeju a kde si urobil prvé hokejové kroky?

Ako štvorročný som sa začal venovať krasokorčuľovaniu, ktorému som sa venoval až do mojich 9tich rokov. Raz som sa však dostal na zápas medzi Dynamom Charkov a moskovským CSKA. Bol to prvý hokejový zápas, ktorý som sledoval naživo. A tento zápas všetko zmenil. Po ňom som sa dal na hokej. Mojim prvým trénerom bol Kurakin Vladimir Anatolyevich. A svoj prvý hokejový zápas som odohral v krasokorčuliarskych korčuliach.

Ako sa vyvíjala tvoja hokejová kariéra? Čo považuješ za svoj najväčší úspech v hráčskej kariére?

Do trinástich rokov som navštevoval "športovú školu" v Charkove, kde som trénoval pod vedením trénera Kurakina. Potom ma tréner Ivan Pravilov pozval do tímu "Druzba-78". Ako 17-ročný som hrával za farmársky tím CSKA Moskva. Najväčší úspech? Každý gól, ktorý som strelil počas všetkých tých rokov, považujem za úspech!

Kedy si začal s trénovaním? Plánoval si sa stať trénerom už počas aktívnej hráčskej kariéry? Kde si ako tréner pôsobili?

Moja trénerska kariéra začala veľmi skoro. Keď som mal trinásť rokov cestovali sme s našim tímom "Druzba -78" po celej Amerike a Kanade, kde sme robili rôzne korčuliarske kurzy a hokejové kempy zamerané na korčuľovanie, vedenie puku... Viac som sa trénerstvu začal venovať v roku 2007 počas môjho pôsobenia v Srbsku. Tu som začal vo voľnom čase pracovať s deťmi. Ako tréner som pôsobil na Ukrajine, v Litve, Turecku, Španielsku, i v Amerike. Tiež som vo viacerých európskych krajinách organizoval hokejové tábory.

Máš nejaký trénersky vzor? Aký štýl hokeja ako tréner preferuješ?

Legendárnym tímovým trénerom, od ktorého sa je veľa čo učiť, je podľa mňa Anatoliy Tarasov. Druhým je Boris Dorozhenko. Tréner, ktorý je pre mňa autoritou v korčuľovaní, kontrole puku, v udržiavaní rovnováhy tela. Štýl hry závisí od súpera, od okolností, takže počas zápasu sa môže rôzne meniť.

Najkrajší moment tvojej doterajšej trénerskej kariéry? Čo by si ako tréner chcel dosiahnuť? Máš nejaký trénerský sen?

Radosť, športové vzrušenie, oheň v očiach hráčov, túžbu bojovať a vyhrať. To považujem za najkrajší moment, za najväčších úspech mojej trénerskej práce. Chcem, aby moji hráči dokázali preniesť svoje vedomosti a schopnosti do zápasu. Naučiť ich tvrdej práci, húževnatosti, odolnosti. Pomôcť im získať športové zručnosti, ale aj charakter. Učiť ich ovládať svoje emócie, byť členom tímu a spoločne dosahovať veľké výsledky.

S akými cieľmi vstupujete do Karpatskej mládežníckej hokejovej ligy?

Predovšetkým chceme, aby naši hráči získali väčšiu zápasovú prax.

Myslíš, že takáto medzinárodná súťaž môže mladým hráčom pomôcť v ich hokejovom raste?

Táto súťaž je podľa mňa užitočná tak pre hráčov, ako i pre trénerov. Stretávajú sa tu družstvá z rôznych krajín, z rôznych súťaží, s rôznymi hokejovými štýlmi. Je to dobrá "testovacia jazda" pre hráčov. Otestujú si svoje schopnosti, charakter. Myslím, že Karpatská mládežnícka hokejová liga má dobré vyhliadky na ďalší rozvoj!

KRÁTKY DOTAZNÍK

Najlepší hráč všetkých čias: Kharlamov Valery #17
Najlepší hráč súčasnosti: žiak, odchovanec Borisa Dorozhenka, hráč, ktorý vyrastal pred mojimi očami - Austin Matthews
Najobľúbenejší hokejový tím: Toronto Maple Leafs
Najobľúbenejší šport (okrem hokeja): americký futbal
Najobľúbenejší športovec/športovkyňa: tenista Novak Djokovič